Čertižné 10.2
Niektoré poklady nenájdete v trezoroch, ale v Čertižnom na cintoríne.

Nájdete tu ❤️ rusínskej histórie.

Ďalší dvaja vzdelanci v Čertižnom – spojení duchom i slovom ✨

Životné príbehy Adolfa Dobrianského a Júliusa Stavrovského skončili na tunajšom cintoríne.

No osud zariadil, že Čertižné sa stalo miestom odpočinku aj ďalších dvoch osobností, ktoré svojím životom presiahli hranice rodnej dediny.

🙏 Irenej Chanát (1857 – 1934)

Do Čertižného ho priviedol práve Adolf Dobriansky – a tak tu pôsobili až dvaja kňazi, ktorí obci prinášali duchovné i kultúrne bohatstvo. Chanát bol človek viery, ale aj činov. Patril medzi zakladateľov Ruského domu v Prešove – to nebola len budova, ale "srdce" Rusínov a Ukrajincov. V jeho priestoroch sa konali prednášky, besedy, divadlá, bola tu knižnica – miesto, kde sa pestovala identita, jazyk a hrdosť národa.

📚 Vasiľ Zozuľak (1909 – 1994)

Rodák z Čertižného, ktorý sa stal spisovateľom, dramatikom, publicistom a učiteľom. Hoci zomrel v Brne, vrátil sa domov – a dnes odpočíva na miestnom cintoríne.

Vo svojich dielach – napríklad: próze Na hranici, divadelnej hre Krvavé dni či Povestiach z rodného kraja – zachytil život obyčajných Rusínov, ich zápasy, utrpenie, ale aj sny a nádej. Jeho slová niesli hlas tohto kraja ďalej do sveta.

🌿 Nie je náhoda, že Dobriansky priviedol do Čertižného dvoch duchovných – Júliusa Stavrovského i Irenejа Chanáta. Chcel, aby tu pulzoval duchovný a kultúrny život. A skutočne – z malej dediny vyšli ľudia, ktorí zanechali odkaz pre celé generácie.

✨ Keď sa dnes prejdete čertižnianskym cintorínom, zistíte, že tu neleží len prach a kosti, ale aj príbehy a hodnoty, ktoré nás presahujú. A možno pocítite aj záväzok – aby sme aj my zanechali niečo, čo bude stáť za pripomenutie.